Od adrenalínom naplneného vzrušenia, ktoré ponúka vodný slalom, až po rýchlosť, pri ktorej idú prasknúť pľúca v rýchlostnej kanoistike, také sú kajakárske disciplíny kanoistiky.
Vyžadujú si najvyššiu telesnú zdatnosť a technické majstrovstvo. V olympijských súťažiach sa na hladkej vode bojuje v kajakoch v súťaži jednotlivcov, dvojíc či štvoríc na tratiach dlhých 500m a 1000m, kým vo vodnom slalome súťažia iba jednotlivci a dvojice. V individuálnych pretekoch pádluje každý vodák medzi bránkami a nesmie sa dotknúť žŕdky. Na rozdiel od olympijských disciplín sa na medzinárodnej úrovni jazdia na kajaku, na hladkej vode šprinty na 200m, maratóny a na dravej vode vodný zjazd. Na kajakoch sa hrá aj kolektívna hra – kanoistické pólo.
Kajakárske kategórie
V olympijských pretekoch na hladkej vode sú tri rozdielne kajakárske kategórie K1, K2, K3. Písmeno K označuje kajak a číslo počet kajakárov v lodi.
Vodný slalom
Vodný slalom je technické a náročné odvetvie kanoistiky, v ktorom vodáci prechádzajú na kajakoch a kanoe spleťou očíslovaných bránok rôznou rýchlosťou. Súčasťou olympijských kanoistických súťaží vo vodnom slalome sú v kajakoch súťaže K1 mužov i žien. Každý pretekár absolvuje dve kolá.
Slalomové preteky
Cieľom vodného slalomu je zvládnuť trať na rýchlo tečúcej prírodnej rieke alebo umelej trati, ktorá meria približne 400m. Je vytýčená asi 18 – 25 bránkami a slalomár sa usiluje prejsť ju čisto, bez trestných bodov na bránkach a čo najrýchlejšie.
História
Kanoe a kajaky vynašli pred viac než 6000 rokmi domorodí obyvatelia Kanady a Grónska. V týchto rozľahlých oblastiach ich používali ako dopravné prostriedky na riekach a jazerách. V 19. str. sa začali využívať v rôznych športoch vrátane pretekov na vode. Prvý kanoistický klub bol založený v roku 1865 v Londýne. V roku 1924 vznikla prvá medzinárodná federácia so skratkou IRK. Riadnym olympijským športom sa kanoistika stala na OH v Berlíne v roku 1936.
